reklama

Route 66- Ako sme prešli matku všetkých ciest 3. časť

Tento blog je o ceste Route 66. Prejdeme od východu na západ USA cez veľkomestá ako Boston, Chicago, St.Louis, Tulsa, Oklahoma City, Albuquerque, Flagstaff a Los Angeles. Samozrejme nebudú chýbať mestá duchov a národné parky....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Route 66 v Missouri ma dĺžku 313 míľ (504 km). Čaká nás krajina slávneho Jesseho Jamesa. Cesta vedie cez peknú zelenú krajinu, kde môžete vidieť aj vrcholky vápencových hôr Ozarks. Prejdeme aj jedným z prvých štvorprúdových úsekov na Route 66, ktorý nás prevedie cez Hooker Cut, čo bol kedysi najhlbší zárez v skale v USA.

Obrázok blogu

Po kvalitnom spánku vo veľmi príjemnom hoteli (po moteloch príjemná zmena) sme boli pripravení vyraziť za ďalším dobrodružstvom. Zo St.Louis sme sa vymotali celkom v pohode. Musím podotknúť, že v štáte Missouri si dali záležať na značení starej Route 66, čo nám uľahčilo cestovanie. Naša prvá zastávka je v mestečku Stanton, kde sa nachádza múzeum Jesseho Jamesa, ktoré je bohužiaľ už nejakú dobu zavreté. Asi nešli kšefty, lebo je na predaj. Kúsok od Stantonu sú Meramec Caverns (vstupné nás však odradilo od návštevy týchto jaskýň), kde sa slávny muž divokého západu kedysi skrýval. Pokračujeme ďalej, míňame niekoľko mestečiek a prichádzame do Cuby (nie tej Fidelovej), ktorú založili v roku 1857. V Cube sa nám naskytol zaujímavý pohľad na množstvo malieb po stenách domov, ktoré znázorňujú výjavy zo života mestečka. Kúsok za Cubou sa nachádza mestečko Fanning, kde nás privítalo hojdacie kreslo 13 metrov vysoké a 6 metrov široké, takže ho bolo ťažké minúť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Je zapísané aj v Guinnesovej knihe rekordov ako najväčšie hojdacie kreslo. Pokračujeme na západ a z „okresnej“ cesty je zrazu štvorprúdovka, čo znamená, že Hooker Cut je neďaleko. Za chvíľu cez neho prešli a musím povedať, že ten zárez v skale, cez ktorý viedla cesta, som si predstavoval trochu väčší. Z tejto štvorprúdovky sa da odbočiť na osadu Devils Elbow, ktorá leží na pôvodnej Route 66. Nájdete tam starý železný most klenúci sa ponad rieku Big Piney River. Je tam taká malá krčma, ktorá vás po vstupe ohúri množstvom podprseniek, visiacich zo stropu. Nebojte sa, nedochádza tu k nejakým necudnostiam, je to len taký milý zvyk, že prítomné dámy tam dobrovoľne nechajú takýto suvenír. Moju priateľku som skúšal prehovoriť, nech tam jednu nechá tiež, ale po jej veľavravnom pohľade sme teda ukončili návštevu tohto interesantného miesta a pokračovali sme ďalej. Route 66 v Missouri sa ako had so žltým pásom v strede vinie popri diaľnici I-44. Zatiaľ čo sa ja kochám pohľadom na nádherné americké trucky čo tiahnu bohvie do ktorého kúta Ameriky, prichádzame do Lebanonu, kde sa nachádza jeden z mála motelov siete Munger Moss. Kedysi to bola slávna sieť motelov, hojne využívaná pri cestovaní po Route 66. Dnes ich už veľa nenájdete. Z Lebanonu pokračujeme do Springfieldu (nie nebojte sa, nevrátili sme sa a ani sme nezablúdili) Tento Springfield leží v Missouri, takže sme správne a tu dneska aj strávime noc v Moteli 6. Pri hľadaní nášho ubytovania sme míňali samé príjemne vyzerajúce motely, ale bohužiaľ ten náš medzi nimi nebol. Už pohľad z vonku bol nevábny a keď sme sa lepšie rozhliadli, zistili sme, že sú tam ubytovní samí afroamerickí robotníci (aspoň doteraz dúfame, že to boli robotníci). Rozhodne nie sme rasisti, ale ako decká vychované na amerických filmoch, kde je Afroameričan väčšinou zločincom, sme z toho nemali dobrý pocit. Priateľka chcela odisť, ale uchlácholil som ju, že budem nad ňou držať stráž. Našťastie noc bola kľudná, ale aj napriek tomu som bol ráno rád, že toto nóbl ubytovanie opúšťame.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ráno sme boli pobalení rýchlosťou blesku. Dokonca aj priateľka bola ráno hore, čo bol priam heroicky výkon z jej strany, lebo celú cestu som ju každé ráno musel budiť a ona zvádzala urputný boj s mojimi metódami budenia. Dnes prekročíme hranice ďalších 2 štátov, ležiacich na Route 66. Prvým bude Kansas, ktorý je skoro na dohlaď. Route 66 prechádza iba jeho juhovýchodným rohom a to v dĺžke 13 míľ (21 km), čo z neho robí najkratší úsek Route 66. Prejdeme cez bohom zabudnuté mestá Baxter Springs, Riverton a Galenu. Po prejdení najkratšieho úseku prechádzame do štátu červenej zeme - Oklahomy, v ktorom je pre zmenu najdlhší úsek Route 66, ktorý meria 386 míľ (621 km). Cesta nás zavedie do mestečiek ako je Clinton alebo Elk City, kde sú naozaj krásne múzeá o Route 66.V Catoose si nenecháme ujsť veľkú modrú veľrybu, v Arcadii kruhovú drevenú stavbu s názvom Round Barn. Samozrejme hlavné mesto Oklahomy, Oklahoma city, kde navštívime pamätník na bombové útoky z roku 1995.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Krátko po 7mej hodine rannej sme naštartovali nášho štvorkolesového tátoša a vydali sme sa za ďalším dobrodružstvom. Kúsok za Springfieldom sa Route 66 vzdiali od diaľnice I-44 a začne pútavý úsek cez malé mestečká, ktoré majú svoju najväčšiu slávu dávno za sebou. Prešli sme cez Hall Town a kúsok ďalej v Gay Parite sme objavili pre nás najkrajšiu starú benzínovú pumpu na celej Route 66, kde sme sa cítil naozaj úžasne. Zrejme to mal na svedomí jej majiteľ Gary Turner, ktorý sa pre nás stal ikonickou postavou našej púte.

Gary Turner vo svojom kráľovstve
Gary Turner vo svojom kráľovstve 

Je to pumpa Sinclair, ktorá v 1955 vyhorela, ale Gary, inak milý to starý ujo, ju kompletne zrekonštruoval v roku 2007. So starým Garym sme si sadli na priedomie, kde nám rozprával zaujímavosti, ktoré nás čakali na ceste, ktorú on sám nikdy celú neprešiel. Zatiaľ čo Gary rozprával, ja som obdivoval staré autá, ktoré tam stáli už asi dlhé roky. Potom nás zaviedol do garáže, postavenej údajne z originálnych kociek pôvodného povrchu Route 66, v ktorej mal zrekonštruovanú starú nádhernú žltú Fordku. Pri rozlúčke nám Gary povedal, že náš výlet nie je o Route 66, ale o nás dvoch. Tieto slová v nás rezonovali po celý zvyšok výletu. Dal nám trstinovú limonádu s logom Route 66 a povedal, nech si ju spoločne otvoríme na Santa Monica Pier, kde sa naša púť skončí. Samozrejme aj Gary musí z niečoho žiť, tak sme mu nechali pár dolárov. Posledná fotka s Garym a aj keď sa nám veľmi nechcelo, pokračujeme po matke všetkých ciest cez ďalšie ospalé mestečká smerom k hraniciam Kansasu.

Peter Dolinajec

Peter Dolinajec

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

When i got the musici got a place to go Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu