Route 66- Ako sme prešli matku všetkých ciest 5. časť

Autor: Peter Dolinajec | 30.6.2015 o 18:07 | (upravené 16.8.2015 o 22:24) Karma článku: 5,90 | Prečítané:  1714x

Tento blog je o ceste Route 66. Prejdeme od východu na západ USA cez veľkomestá ako Boston, Chicago, St.Louis, Tulsa, Oklahoma City, Albuquerque, Flagstaff a Los Angeles. Samozrejme nebudú chýbať mestá duchov a národné parky....  

Počasie nám opäť praje, takže aj naša nálada tomu zodpovedá. Kúsok za Oklahomou prechádzame cez starý železný most v mestečku Bethany. Spravíme pár fotiek a pokračujeme ďalej. Míňame Yukon a za chvíľu sme v El Rene, kde trošku blúdime, čo sa ukáže ako šťastie v nešťastí a čírou náhodou nachádzame za mestom Fort Reno (pevnosť).

Bola postavená v roku 1875 a slúžila vojakom v Americkej indiánskej vojne. Samozrejme keď už sme tam boli, tak by bola škoda nejsť dnu. Je to vlastne múzeum, kde sa dozviete veľa o ťažkých časoch americkej histórie. Asi po hodinke strávenej v tejto pevnosti sme usúdili, že je čas pokračovať. Tento krát sme našli správnu cestu bez väčších problémov. Po pár kilometroch nás Route 66 doviedla na križovatku, z ktorej sa dá pokračovať rovno do ďalšieho mesta Bridgeport alebo prejsť severnejšou trasou cez Calumet a Geary do Bridgeportu. My sme si vybrali druhú variantu, lebo tadiaľ viedla originál Route 66 až do roku 1933. Calumet a Geary sú maličké mestečká, kde sme toho veľa na pozeranie nenašli. Ale tento fakt nám vynahradila tá cesta. Boli sme na nej úplne sami. Žiadne autá, len my a všade naokolo krásna otvorená krajina. Tu sme si s priateľkou aj vymenili miesta za volantom. Odtiaľto šoférovala ona a ja som si užíval dnešnú jazdu zo sedadla spolujazdca. Keďže za volantom verím len sebe, prvých pár kilometrov som bol troška v strese. Ukázalo sa, že aj priateľka to za volantom vie, tak som si teda aj ja vychutnával pohľady z okna. Asi po hodinke jazdy sme sa dostali do mesta Hydro, kde je stará pumpa Lucille z roku 1929. Fungovala okolo 60 rokov, dnes je z nej pamiatka na Route 66. Odtiaľto sme sa vydali do mesta Clinton, kde je múzeum o Route 66. Cesta trvala asi pol hodinku a už sme parkovali pred múzeom. Stretli sme tam partičku Fínov, ktorí cestovali po Route 66 na krásnych strojoch Harley Davidson. Prehodili sme zopár slov a vydali sme sa preskúmať múzeum.

Je pred obedom a múzeum je prázdne. Hneď po otvorení dverí sa ocitáme v inom svete, svete plnom nostalgie a spomienok. Priamo pri vstupných dverách je krásny Chevrolet, starý stojan z benzínky, jukebox a množstvo dobových fotografii. Nemôžu chýbať plechové tabuľky všetkých štátov, ktoré Route 66 pretína. A to sme ešte len na začiatku. Múzeum v Clintone vám porozpráva celý príbeh tejto legendárnej cesty, od jej úplných začiatkov, cez obdobie jej najväčšej slávy až po jej zánik. Ale tak, ako rozprávky končia s dobrým koncom, aj toto múzeum je zakončené jej znovuzrodením. Táto expozícia bola urobená dokonale. Nechýbalo tam nič.

Na konci prehliadky sme úplne očarení a plní skvelých dojmov, ale čas nás tlačí a tak pokračujeme cez malé mestá do Elk City. Elk City to je ďalšia perla na Route 66, ktorú nemôžte vynechať. Nájdete tam dopodrobna zrekonštruované staré mesto-Old Elk City.

Zrazu si pripadáte, ako keby ste sa preniesli v čase na divoký západ. Na takýchto miestach si uvedomíte, že sen, ktorý ste snívali, sa stáva skutočnosťou. Pred pár rokmi by mi ani nenapadlo, že budem stáť kdesi v Oklahome a kochať sa tou krásou (to som ešte netušil, aké prírodné skvosty máme pred sebou). Zo sna ma však rýchlo prebrala miestna hus, ktorá zrejme plní funkciu strážneho psa, lebo svojím ďobaním do mojich nôh ma vyhnala na blízky vystavený vagón, kde som našiel útočisko pred krvilačnou beštiou.  Keď sa strážna hus vzdialila a bol čistý vzduch, zobrali sme nohy na plecia, nasadli do auta a pokračovali v ceste cez zvlnenú oklahomskú prériu.

Prišli sme do ľudoprázdneho mestečka Erick, ktoré obýva jeden bláznivý pár, ktorý stojí za to navštíviť. Ich dom sme rozoznali okamžite, pretože okolo neho sa nachádza neskutočné množstvo rôznych plechových tabúľ (najmä z Route 66), ktoré títo „exoti“ usilovne zbierajú, kde sa len dá. Tu už okolitá príroda začína pripomínať Texas, ktorý je už veľmi blízko. Pred nami je posledná zastávka v Oklahome a tou je mesto duchov Texola. Cesta do Texoly nebola v najlepšom stave, ale to k mestu duchov asi patrí. Pri jednej z budov sme vystúpili z auta, aby sme urobili pár záberov a zrazu, ani neviem z kade, boli pri nás 2 psiská. No vcelku zaujímavá situácia, keď vás na takomto pustom mieste prekvapia dvaja potulujúci sa psi. Našťastie sme sa s nimi skámošili a aspoň sme mali sprievodcov v tomto rozpadnutom mestečku. Po rozlúčke s našimi novými štvornohými kamarátmi sme opustili krásnu Oklahomu a po rozbitej ceste sme vošli do piateho štátu, ktorým vedie Route 66- pred nami je Texas.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?