Route 66- Ako sme prešli matku všetkých ciest 4. časť

Autor: Peter Dolinajec | 27.6.2015 o 13:22 | (upravené 16.8.2015 o 22:23) Karma článku: 6,64 | Prečítané:  1652x

Tento blog je o ceste Route 66. Prejdeme od východu na západ USA cez veľkomestá ako Boston, Chicago, St.Louis, Tulsa, Oklahoma City, Albuquerque, Flagstaff a Los Angeles. Samozrejme nebudú chýbať mestá duchov a národné parky....  

            Za kansaskou hranicou nás privítali ľudoprázdne mestečká s polorozpadnutými domami a inak to nebolo ani v našej prvej zastávke v Kansase – v meste Galena. Určite poznáte animovaný film Autá (The Cars). Pumpa Kanotex v tomto meste slúžila ako jedna z inšpirácií pre jeho tvorcov. Pumpu zveľaďujú 4 ženy, u ktorých si môžete dať fantastický burger a zároveň si spraviť fotku s filmovým hrdzavým zubatým odťahovákom a požiarnickým autom.

Pokračujeme ďalej po ceste a zhruba 2 míle západne od mesta Riverton si nenecháme ujsť historický Rainbow Bridge, postavený v roku 1923 na pôvodnej trase Route 66. Prešli sme cez Baxter Springs a už sme sa ocitli k krajine červenej zeme – v Oklahome. Hneď za hranicou sa nachádza malé mestečko Commerce, v ktorom môžete nájsť dom kde, vyrastal Mickey Mantle, slávny bejzbalový hráč. Commerce je obyčajné mesto, ale predsa je tu niečo, čo stojí za pozornosť. Je to staručká maličká pumpa Conoco, ktorá je celá zelená a akoby prirastená na stene starého domu. Za zmienku stojí, že ste ju mohli vidieť v hollywoodskych filmoch.

Za krásneho počasia pokračujeme v našom putovaní. Vlastne od Illinois máme krásne slnečné dni a všetky neduhy počasia sa nám vyhýbajú. Hneď za Commerce je Miami, z ktorého vás vyvedie asi 3 kilometrový úsek pôvodnej Route 66 z rokov 1926 až 1937. Je to menej ako 3 metre široká cesta, hrboľatá a štrkovitá. Keď sme po nej prechádzali a videl som zvírený prach v spätných zrkadlách nášho moderného tátoša, vtedy ma napadlo, aké to museli mat ťažké prví cestovatelia na starých Fordoch T. Mierime do mestečka Afton, kde sa nachádza Afton Station Packard Museum. Múzeum sa nachádza v bývalej benzínovej pumpe.  Ak máte radi staré americké autá, hlavne značku Packard, určite si prídete na svoje ako moja priateľka, ktorá miluje staré autá. Keď sme vstúpili do kráľovstva, kde odpočívajú tie prekrásne autíčka, bola šťastím bez seba, povedal by som, že až v siedmom nebi. Tú svoju radosť preniesla aj na mňa a aj keď múzea nemusím, užil som si to spolu s ňou. Route 66 má veľa mien a jedno z nich je aj Will Rogers Memorial Highway. Will Rogers bol kovboj, humorista a herec, ktorý sa vydal po Route 66 na západ splniť si sny. A že si tie sny splnil, dokazujú jeho filmy, ktorých je okolo 70. Prevažná časť z nich je nemá, ale má okolo 20 filmov s hovoreným slovom. Pochádzal z mestečka Claremore, v ktorom nájdete jeho dom aj pamätník. My sme cez Claremore len prešli, lebo sme mali pred sebou ešte kus cesty do Oklahoma City.  Ale ešte pred tým nás čaká zopár zaujímavých mestečiek.

Jedným z nich je Catoosa, ktorá sa nachádza hneď za Claremore. Je tam atrakcia zvaná Blue Whale (modrá veľryba), ktorú sme zbadali hneď z cesty. Toto miesto na mňa veľmi zapôsobilo. Modrá veľryba bola postavená v roku 1972 istým Hugh Davisom pre jeho ženu Zeltu. Je tam jazierko, kde sa dá v teplom počasí príjemne schladiť, ale nie vždy tomu bolo tak. Keďže to Hugh postavil pre svoju ženu, táto veľryba nebola prístupná verejnosti. To sa ale časom zmenilo pretože, veľa miestnych začalo toto miesto navštevovať a tak pán Hugh Davis otvoril Modrú Veľrybu aj pre verejnosť. Navozil tam tony piesku, postavil piknikové stoly, najal plavčíkov a tak vytvoril túto oázu na relax. Prežila až dodnes vďaka ľudom z Catoosy, ktorí ju po smrti pána Hugh Davisa zrekonštruovali a dali aj nám možnosť vidieť toto nezvyčajné miesto. Pred nami bola Tulsa, druhé najväčšie mesto štátu Oklahoma. Tak poviem Vám, že sme sa tu dosť natrápili a veľa krát aj stratili, pretože v Oklahome si nedali veľa roboty so značením historickej Route 66 (táto „maličkosť“ nám dosť sťažovala cestovanie a nebyť našich šikovných mapiek, tak sme tam asi ešte dodnes). Asi po nejakej hodine som to vzdal a vyšiel na diaľnicu. Pri meste Sapulpa som sa zase napojil na Route 66 a pokračovali sme mimo rušnej diaľnice. Zase sme boli sami na ceste a vychutnávali sme si každučký kilometer tejto starej cesty, ktorá pretínala všakové mestečka. Jazda ubiehala prijemne a slnko nám už zase svietilo do očí, keďže cestujeme stále na západ. Vošli sme do mestečka Stroud, kde sme objavili Rock Cafe. Táto reštika bola otvorená v roku 1939 a prežila naozaj veľa. Tornádo o sile F3 v roku 1999, ktoré zničilo veľa domov v meste. Požiar v 2008 ju skoro celú zničil. Znovu otvorená bola v roku 2009 po rekonštrukcii. Zaujímavé je aj to, že majiteľka Dawn Welch inšpirovala tvorcov filmu The Cars (Autá) a podľa nej vytvorili jednu z postáv Sally Carrera.

Zo Stroud sme pokračovali do mestečka Chandler, kde sa môžete ubytovať v Lincoln Moteli z roku 1939. Vyzeral ozaj pekne, ale keďže podľa nášho plánu sme mali prespať v Oklahoma city, tak sme pokračovali ďalej do malinkého mestečka Arcadia (278 obyvateľov). Tu môžete navštíviť Round Barn, čo je vlastne kruhová stodola, ktorú miestni obyvatelia neskôr využívali ako tančiareň. Bola postavená v roku 1898 a môžete ísť dovnútra, kde je také milé múzeum (vstupné bolo dobrovoľné) o histórii tejto stavby. Z Arcadii sme išli do Oklahoma City, kde sme mali ubytovanie na dnešnú noc. Už som sa veľmi tešil na sprchu a posteľ po tomto krásnom, ale dlhom dni na Route 66.

Ráno sme sa zobudili do ďalšieho slnečného rána. Americké raňajky v moteloch sú dosť úbohé. Pozostávajú z vločiek a mlieka alebo máte na výber chleba s lekvárom. Poučení z predchádzajúcich rán sme ešte večer spravili nákup v miestnom Wal-Marte. Je to niečo podobné ako naše Tesco. Výber kvalitný a aj cenovo prijateľné a ako bonus je tam možné stretnúť divné postavičky, ktoré ste doteraz videli iba na internete. Takže sme sa v kľude najedli na izbe, ktorá bola ozaj pekná (po renovácii bol cely motel) a vyrazili sme do ulíc Oklahoma City. Route 66 vedie aj cez mesto na čo sme sa večer pripravili. Tie mapky sú na nezaplatenie.

Ale ešte pred tým sme sa vydali pozrieť pamätník na bombový útok, ktorý sa odohral v roku 1995 v centre Oklahomy City. Jedno sa musí Američanom nechať, sú to hrdí ľudia a ten pamätník urobili krásne. 19 apríla 1995 krátko po deviatej hodine ráno vybuchla bomba pred budovou. Zahynulo tam 168 ľudí a budova bola úplne zničená. Za všetko mohol chlapík menom Timothy McVeigh. V roku 2001 sa dočkal trestu v podobe smrtiacej injekcii. Ale späť k pamätníku.

 

Je to nenápadné a tiché miesto. V strede sa nachádza bazén s plytkou vodou a na jeho koncoch sú bronzové brány, ktoré sa na tej vode krásne odrážajú. Vedľa bazéna je 168 prázdnych stoličiek s menami obeti. Každá z nich symbolizuje obeť útoku. Sú v deviatich radoch, presne toľko mala budova poschodí. V areáli pamätníku  nájdete aj jeden zvláštny strom - Survivor Tree (strom prežitia). Prežil výbuch a bol cely zničený od črepín a ohňa. Všetci si mysleli že zahynie, ale on sa pozviechal. Teraz tam stoji a je osamelým svedkom tragickej udalosti. Jeho semienka každý rok posielajú do rôznych častí Ameriky, takže po celej Amerike rastú tisícky stromov prežitia. Je to veľmi pekné miesto ktoré sa oplatí navštíviť. So zvláštnym pocitom sme toto miesto opustili a namierili sme si to na Route 66. Oklahomu City sme nechali za nami a tešili sme sa čo nám Route 66 dnes ponúkne.       

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?